Super Tereza!
Ja som si to dokonca zaznačila do kalendára ale nesprávne lebo som myslela že to bola 9teho decembra 1964.
Aj na box office story píšu že to bolo 9teho decembra 1964 - tak ja neviem.
Takže preklad z box office story:
Koniec roka 1964 bol vo francúzskych kinách mimoriadne bohatý na populárne klasické filmy. Louis de Funès triumfoval s prvým „Žandárom“, po ktorom nasledoval prvý „Fantomas“, čo znamenalo oživenie úspešných franšíz. V tom čase sa na plátnach kín objavovala široká škála žánrov vrátane filmov o maskovaní, dobrodružných filmov, špionážnych thrillerov a komédií. Producent a scenárista Francis Cosne zaznamenal mnoho úspechov v rôznych žánroch, či už s filmom „Fanfan la Tulipe“ v roku 1952, ktorý odštartoval kariéru Giny Lollobrigidy vo Francúzsku, alebo „kostýmovými“ filmami, ako „Madame du Barry“ alebo „Lucrèce Borgia“ s Martine Carol a, samozrejme, tromi filmami s Brigitte Bardot: „Voulez-vous danser avec moi“, „La bride sur le cou“ a „Le repos du guerrier“. Všetko úspešné filmy a nikomu neunikne, že tieto filmy sú pre krásne herečky mimoriadne dobré. Preto sa zdá prirodzené, že svoju pozornosť upriamil na adaptáciu filmu Angélique Marquise des Anges, ktorého prvý diel vyšiel v Nemecku v roku 1956 a vo Francúzsku v roku 1957. Tieto romány, ktoré napísali Anne a Serge Golon, rozprávajú romantický a, priznajme si, mierne erotický príbeh Angélique de Sancé de Monteloup, komtesy de Peyrac, markízy de Plessis-Bellière (prezývanej markíza des Anges), počas vlády Ľudovíta XIV. Hoci sú príbehy veľmi romantické, prostredie je prísne zdokumentované. Francis Cosne a Raymond Borderie boli touto kombináciou nadšení. Pôjde o európsku inscenáciu, v podstate francúzsko-taliansko-nemeckú, s veľkým potenciálom úspechu. Vďaka značnému rozpočtu vzniknú prvé dva filmy na jedno nakrútenie, pričom v prípade úspechu sa plánujú prípadné pokračovania.
Výber herečky do úlohy Angélique sa ukázal ako kľúčový. Keďže Brigitte Bardotová nemala záujem, rozhodlo sa, že sa využije ponuka mladých, krásnych herečiek tej doby. V hre boli Claudia Cardinale a Catherine Deneuve, ale voľba padla na Michèle Mercier. Hoci táto herečka nebola vo Francúzsku neznáma, nebola naozaj hlavnou hviezdou, aj keď sme ju mohli vidieť vo filme „Tirez sur le pianiste“, kde sa verejnosť mohla presvedčiť, že má nádherné prsia, a tiež vo filme „L'ainé des Ferchaux“ s Jean-Paulom Belmondom, ale predovšetkým v Taliansku sa herečka preslávila, kde sa pravidelne objavovala v úspešných filmoch. V jej spomienkach sa dozvedáme, že mala zložitý vzťah s manželom a že vždy ťahala čerta za chvost, čo znamenalo, že musela veľa nakrúcať v Taliansku, a dokonca aj vo Francúzsku. Výber jej postavy má teda svoje výhody: nestojí veľa a, ako si iste každý všimol, má nielen krásu, ale aj nádherné telo. Ideálna kandidátka. Napriek tomu sa sťažovala, že ju počas natáčania očierňovali, nemala vyhradený karavan a nebrali na ňu ohľad, zatiaľ čo v Taliansku sa k nej správali ako k hviezde.
Robert Hossein, ktorý práve s Cosneovou nakrúcal film Le repos du guerrier, bol v obsadení ako Joffrey de Peyrac. Točí veľa, hoci už nie je takou hviezdou, akou bol koncom 50. rokov, pretože prišli noví mladí herci ako Belmondo a Delon. Stále je však stávkou na istotu a treba povedať, že hrá chromého muža s jazvou, čo pre Roberta Hosseina nie je práve katastrofa - videli sme už aj horšie.
Treťou úlohou je úloha Nicolasa. V tejto koprodukcii prichádza mladý Giuliano Gemma priamo z Talianska. Tento herec je v istom zmysle talianskym Alainom Delonom a jeho akcie neustále stúpajú. Po Angélike zožal obrovský úspech okrem iného vo filmoch Le dollar troué a Ringo. Má tiež postavu, ktorá nemôže byť výhodnejšia, čo z neho robí dokonalý pár s Michèle Mercier. Nuž áno, herci sú krásni, octom muchy neprilákaš. Zvyšok obsadenia tvoria známi herci vedľajších úloh, talentovaní druhí nožiari ako Jean Topart, Jacques Toja, François Maistre, Claude Giraud a herec, ktorý sa začína vymykať z tejto kategórie: Jean Rochefort, ktorý je v úlohe právnika Françoisa Desgreza naozaj vynikajúci.
Nie je prekvapením, že režisérom je Bernard Borderie, syn Raymonda Borderieho. Je to skúsený remeselník, ktorý síce nezanechal svoje meno pre potomkov, ale vie, ako zostaviť dobre spracované filmy. Výsledok spĺňa ambície filmového tímu. „Angélique Marquise des Anges“ dokazuje, že je etalónom francúzskych dobrodružných filmov 60. rokov. Sú tu všetky ingrediencie. Je tu množstvo zápletiek a intríg, množstvo zvratov a my s vášňou sledujeme dobrodružstvá Angeliky a Joffreyho de Peyrac. Film pôsobí luxusne, oplýva nádhernými scenériami a farbami, všetko umocňuje všadeprítomná hudba Michela Magneho, ktorú je najlepšie počúvať na plný výkon, ak máte radi klavír a husle v hojnom počte. Bezchybnému hereckému obsadeniu nie je čo vytknúť. Giuliano Gemma vnucuje svoj zápal, krásu a mladosť, Jean Rochefort svoju zrelosť a vypočítavosť, Robert Hossein svoju silu a romantiku a samozrejme je tu Michèle Mercier. Angélique môže byť vynaliezavá, drzá alebo vznetlivá, ale má sakra dobrý charakter. Je to, samozrejme, silne feministická postava, ktorá bola znásilnená, ponížená a aj znásilnená, ale je odolná, ako to autor zamýšľal. Napriek všetkým obmedzeniam si Angélique vie poradiť vo svete mužov, ktorí sú úplne posadnutí myšlienkou fyzicky ju vlastniť. Michèle Mercier je totiž strašne krásna a vie, ako sa správať, niekedy až prehnane, ak je to potrebné. Dokáže pózovať, plakať, vzdychať a kričať ako nikto iný, s jej charakteristickým, takmer parížskym frázovaním - jej výkrik „Joffrey“ je dodnes slávny. A, samozrejme, odhaľuje telo, z ktorého by omdlel aj ten najrobustnejší eunuch, pretože Angelika si vyhradzuje právo kontrolovať svoju sexualitu, čo z nej robí veľmi modernú hrdinku. Film tiež destiluje nádych fantázie a diskrétnej erotiky, vďaka čomu má veľký úspech, ktorému sa ďalšie diely budú len ťažko vyrovnávať. Veľká klasika žánru.
Film bol uvedený v Paríži 9. decembra 1964, v ten istý deň ako film Georgesa Lautnera „Les Barbouzes“ a týždeň pred filmom „Week-end à Zuydcoote“ s Belmondom a „Merlin l'enchanteur“, v kombinácii 5 kín vrátane kín Miramar (15 900 divákov), Paris (14 400 divákov) a Moulin Rouge (13 420 divákov). Film sa bez problémov dostal na prvé miesto so 60 274 divákmi, ale musel prepustiť trón filmu „Víkend na Zuydcoote“, hoci v 20 kinách obsadil prvé miesto v týždennej francúzskej top 10. Veľký úspech na konci roka vo Francúzsku s filmami ako „L'âge ingrat“ alebo „Merlin l'enchanteur“, „Les barbouzes“ a „Víkend na Zuydcoote“ zostali v týždennej francúzskej top 10 16 týždňov. Celkovo film prilákal vo Francúzsku 3 milióny divákov a zaradil sa medzi 11 najnavštevovanejších filmov uvedených v roku 1964.
V Bruseli bol film uvedený do 3 exkluzívnych kín 24. decembra 1964. V kine Avenue A zarobil 219 000 frankov, v kine Etoile 325 000 frankov a v kine Plaza (s kapacitou 1 250 miest) 392 000 frankov. S 936 000 frankami, ktoré sa vyzbierali za prvý týždeň, sa v bruselskej exkluzivite umiestnil na druhom mieste za filmom „Merlin l'enchanteur“. Celkovo film za svoju exkluzívnu premiéru zarobil 3 019 000 frankov, t. j. 125 000 vstupov, čo je veľmi dobrý výsledok.
V Taliansku film triumfoval, keď zarobil viac ako 1,2 miliardy lír, čím sa dostal do top 7 sezóny 1964-1965. Ako už bolo spomenuté, popularita Giuliana Gemmu s úspechom filmu prudko stúpla.
V Nemecku mal film obrovský úspech. S odhadovaným počtom 5,5 milióna divákov sa film umiestnil na 5. mieste v rebríčku najlepších filmov roka. Michèle Mercier sa stala hviezdou.
V Rusku bol film tiež triumfom so 40 miliónmi divákov.
„Angélique Marquise des Anges“ bola jedným z najväčších hitov francúzskej kinematografie 60. rokov.
Druhá časť filmu, „Merveilleuse Angélique“, bola vo Francúzsku uvedená 7. júla 1965 a do roku 1968 nasledovali ďalšie 3 pokračovania.
Napriek tomuto triumfu nie všetci sú s úspechom franšízy spokojní. Michèle Mercierová mala vždy pocit, že bola ukrátená pri rozdeľovaní zisku z filmov. Práve po ceste do Nemecka, kde si uvedomila svoju obrovskú popularitu, pohrozila produkčnej spoločnosti, aby nenatočila posledné dva filmy o Angélike. Nakoniec získala o niečo výhodnejšiu zmluvu, vďaka ktorej dodnes dostáva určité práva na premietanie filmov vo Francúzsku. Okrem toho jej však úspech filmu Angélique zavrel viac dverí ako čokoľvek iné. Michèle Mercierová také šťastie nemala a úloha Angeliky sa na ňu vždy nalepila. Navyše ju kritici vždy diskreditovali, hoci tejto postave dala nenapodobiteľný charakter. Navyše smutný remake filmu uvedený v roku 2014 totálne prepadol.
Robert Hossein má tiež pocit, že si svoj diel koláča neodniesol. Filmové práva na Angeliku boli predané spoločnosti UGC a následne štúdiu Canal. Herec sa cíti byť okradnutý o svoje práva tým, že nedostal podiel zo zisku z premietania filmu. Od spoločnosti Canal + požadoval 780 000 eur, ale Tribunal de Grande Instance de Paris jeho žalobu zamietol.
Samotná Anne Golonová sa cítila byť podvedená svojimi vydavateľmi, ktorí jej z predaja jej kníh nevyplatili veľa a dokonca ich trochu znehodnotili. Zúbožená bojovala až do svojej smrti, aby získala späť práva a prepísala ságu do definitívnej podoby.
Sága o Angélike sa stala hitom francúzskej televízie, ktorá ju vysielala a stále pravidelne vysiela.
https://boxofficestar2.eklablog.com/ang ... a137796128
Tuto hlavní predstavitelia 9 decembra 1964 v kine Moulin Rouge:
premiara moulin rouge.jpg
na jednej fotografii je Premiéra filmu „Angélique, Marquise des Anges" ako Robert Hossein prichádza do kina Moulin Rouge na premiéru filmu „Angelika, markíza Anjelov“ v Paríži 9. decembra 1964. nad jeho hlavou je vidno klasicú reklamu kina.
Druhé foto v prílohe je ako Merciérová prichádza na premieru z Borderiem.
A konečne so msa dozvedela odkiaľ pochádza táto fotka: Michele a Robert hrali Angeliku a Peyraca na recepcii pre reklamu filmu Angelika 13. Júna 1964. Bohužial som sa nedozvedela kde tá recepcia bola.
# # # # angelika a joffrey.jpg